Štúdie ukazujú rôzne benefity rozdielnych metód hospodárenia pre biodiverzitu

27-07-2010 09:36:39

Nová analýza anglických fariem odhaľuje, že pri ekologickom hospodárení sa síce zvyšuje biodiverzita, ale nie dostatočne, aby vykompenzovala nižšie výnosy. Výskumníci z Univerzity v Leeds, Fakulty biologických vied zistili, že biodiverzita je priemerne o 12% vyššia na ekologických farmách než na konvenčných farmách. Výnosy obilnín, napr. zimnej pšenice sú priemerne o 55% nižšie. Takisto zistili, že na ekologických farmách je nižší počet malých vtákov žijúcich na poľnohospodárskej pôde, pretože tieto farmy majú sklon lákať väčšie vtáky ako straky a sojky, ktoré lovia menšie vtáky. Projekt Univerzity v Leeds, financovaný z Programu vidieckej ekonomiky využitia pôdy, sa zameral na dve oblasti v strede juho-východného Anglicka a na severe Midlands. Bolo do neho zapojených 32 ekologických a konvenčných fariem, niektoré v regiónoch v centre záujmu s mnohými ekologickými farmami a iné v regiónoch mimo centra záujmu s nízkym počtom ekologických fariem. Konvenčné farmy v oblastiach v centre záujmu používajú herbicídy vo vyššej miere ako tie v oblastiach mimo záujmu. Tento stav je spôsobený ochranou proti semenám burín, ktoré pochádzajú od ich susedov tolerantnejších voči burinám. Spoluautor správy profesor Tim Benton uviedol, že UK a EÚ potrebujú stanoviť ciele pre biodiverzitu a produkciu potravín. Diskusia sa viedla o tom ako čo najlepšie dosiahnuť tieto ciele na regionálnej úrovni a na úrovni jednotlivých fariem. „Ak chcete produkovať výnosy potravín a zároveň zvyšovať biodiverzitu, tak potom je lepšie špecializovať sa na len jednu oblasť, než sa zamerať na oba výsledky,“ uviedol. Oddelenie potravín od ochrany prírody? Profesor Benton uviedol, že ekologické poľnohospodárstvo by malo byť preferované v menej produktívnych oblastiach Británie ako Východné Anglicko, oblasti ako Yorkshire Dales alebo Západné Grófstvo, ktoré nedokážu poskytovať také výnosy ako vysoko produktívne oblasti a sú vhodnejšie pre ekologickú produkciu. „Na zabezpečenie budúceho dopytu po potravinách, budeme potrebovať udržať poľnohospodárstvo v produktívnych oblastiach v čo najvyššej miere a presadiť, aby zostávajúca pôdy bola vyhradená a manažovaná ako rezervoár divokej prírody,“ vysvetlil. „Naše výsledky ukazujú, že na produkciu rovnakého množstva potravín použitím ekologických princípov, budeme pre poľnohospodárstvo v Británii potrebovať dvojnásobné množstvo pôdy. Benefity ekologického poľnohospodárstva sú nízke, takže nižšie výnosy sú luxusom, ktorý si nemôžeme dovoliť, hlavne v najproduktívnejších oblastiach.“ Výskumy ukazujú, že lepšie ako úplné odmietnutie ekologického hospodárenia, za účelom udržania celosvetového dopytu po rastúcej produkcii potravín, je manažment ochrany prírody oddelený od produkcie potravín. Ako uvádza The Conservation Trust, oddelenie potravinovej produkcie od ochrany prírody by viedlo k rozdeleniu krajiny na priemyselnú časť a „ihrisko“. Naša krajina je poľnohospodársky obhospodarovaná od pobrežia k pobrežiu a divoká príroda, ktorá sa na nej nachádza odráža historické zákonitosti poľnohospodárstva od kriedových nížin po ílové údolia. „Potrebujeme, aby si všetky farmy zachovali ich divokú prírodu,“ uviedol riaditeľ Trustu Dr. Stephen Tapper. Kritika Pôdnej asociácie Pôdna asociácia kritizovala štúdiu za to, že svoje tvrdenia o stratách výnosov zakladá na jedinej plodine, ozimnej pšenici. Pokiaľ bude menej obilnín použitých na krmivo pre zvieratá, budú pšenica a jačmeň v ekologickom hospodárení dostupné pre ľudskú spotrebu. Produkcia hovädzieho dobytka takisto porastie na 68% a jahňaciny do 55%. Pôdna asociácia ďalej tvrdí, že štúdia Leeds podceňuje benefity ekologického hospodárenia, keď porovnáva jednotlivé polia namiesto kompletných fariem. Profesor Benton uviedol, že ekologické farmy obstáli v skoršom výskume biodiverzity a divokej prírody dobre, pretože sa vyskytujú prevažne v oblastiach s menšími poľami, väčším počtom medzí a lesnej pôdy, takže majú počiatočnú výhodu. Ďalším aspektom biodiverzity a poľnohospodárstva je to, že existujú významné regionálne rozdiely. V Anglicku sú výsledkom meniacich sa praktík hospodárenia. Úrodnejšiu pôdu na juhu viac ovplyvňuje intenzifikácia poľnohospodárstva. Ďalším možným faktorom je malý, ale rastúci vplyv klimatickej zmeny na divokú prírodu. Vplyvy klimatickej zmeny sú pociťované predovšetkým na juhu. Strata nálezísk organizmov a degradácia sú stále najväčším problémom, ktorým čelia voľne žijúce vtáky, ale novú klimatickú hrozbu taktiež nemôžeme ignorovať,“ uviedol Richard Gregory, vedúci Monitorovania a výskumu druhov Kráľovskej spoločnosti na ochranu vtákov. Bezorbové obrábanie pôdy Hlavná kritika ekologického hospodárenia uvádza, že ak je klimatická zmena poľnohospodárskou prioritou, potom by Európska komisia mala tvoriť politické rozhodnutia/opatrenia na povzbudenie farmárov na použitie bezorbovej metódy. Toto je systém pestovania plodín bez orania, používania herbicídov na kontrolu burín a to vedie k zmierneniu erózie pôdy a zachovaniu živín. „Emisie skleníkových plynov pochádzajúce z bezorbových fariem podľa súčasných odhadov predstavujú jednu tretinu tých, ktoré pochádzajú z ekologického hospodárenia a ich štruktúra pôdy, biodiverzita prírody a vodné podmienky sú všeobecne rovnaké alebo lepšie ako na ekologických farmách,“ uviedol profesor Anthony Trewavas z Inštitútu bunkovej a molekulárnej biológie na Univerzite v Edinburgu. Pozitívny dopad bezorbovej metódy na životné prostredie, môže pomôcť pestovateľom presvedčiť vlády o potrebe jej podpory. John Landers, dlhodobý konzultant brazílskych farmárov na bezorbovú metódu tvrdí: „Je potrebné rovnaké uznanie nákladov potrebných na konverziu ako pre ekologických pestovateľov. Tí dostávajú grant na päť rokov z EÚ. Prečo by teda nemohli byť podporení aj tí, ktorí využívajú bezorbovú metódu?“ dodal. Európskych politikov môžu presvedčiť pozitívne vplyvy na životné prostredie, ako je viac krmiva v zime pre voľne žijúce vtáky, nárast populácií vtákov, zajacov, chrobákov a hrabošov a čistejšia voda prostredníctvom menšej erózie a zanášanie riek a rezervoárov. Súčasná situácia vo Veľkej Británii bola podobná ako tá, ktorej čelila Brazília pred 25 rokmi, uviedol Landers. „Vedci a poradcovia sú skeptickí. Je to zmena, ktorá ich dostane von z ich pohodlia.“ V regióne Cerrado v Brazílii je teraz viac ako 15 mil. ha na pestovanie plodín obhospodarovaných bezorbovou metódou, v porovnaní s iba 180 000 ha v roku 1992. „V celej krajine je 55% ornej pôdy obrábaných bezorbovou metódou,“ doplnil. Jedným z motorov zvýšenia percenta bola pôdna erózia. „S obrábanou a holou pôdou môžete ľahko stratiť vrchnú časť pôdy a výsledkom je znečistená voda. Ale ak vysádzate cez zvyšky predchádzajúcich plodín, vaša pôda je chránená.“ Podľa výpočtov z Brazílie bolo 23 t/ha ročne pôdy stratenej tam, kde bola pôda obrábaná alebo ponechaná holou, v porovnaní s iba 6 t/ha ročne pri priamej výsadbe. „Okrem toho je pri bezorbovej metóde odtok pri daždi nižší o 70%.“ Štúdie v USA a UK Súčasné štúdie realizované v USA a Veľkej Británii podporujú brazílske skúsenosti. Zapojenie americkej Poľnohospodárskej výskumnej služby (ARS) do multiuniverzitnej štúdie, ktorá sa konala v centrálnej časti Veľkých prérií a viac ako 19 rokov skúmala vplyv rôznych metód obrábania pôdy ukázala, že bezorbová metóda robí pôdu ustálenejšou ako obrábanie pôdy. Pri bezorbovej metóde sa uchováva viac uhlíka v pôde, čo pomáha viazať alebo tmeliť zložky pôdy dokopy, čo robí prvý palec (2,54 cm) vrchnej časti pôdy 2 až 7 krát menej zraniteľným na deštruktívne sily dažďových kvapiek ako oraná pôda. V Británii, Joel Williams z laboratória Laverstoke Park Farm prišiel na to, že používanie bezorbovej metódy pomáha chrániť citlivé mikroorganizmy, ktoré hrajú dôležitú úlohu v produkcii zdravej produktívnej pôdy. „Najmä pôdne huby nemajú radi, keď sú rušené. Oranie rozbíja hýfy húb, takže musia začínať od začiatku. Bez obracania pôdy, úroveň organického uhlíka vzrastá a pôdna biológia, ako je počet dážďoviek rastie,“ potvrdil. Samozrejme existujú aj potenciálne nevýhody bezorbového hospodárenia. Prvou nevýhodou je použitie spaľujúcich herbicídov namiesto orania na eliminovanie konkurencie skorej buriny, ktoré je relatívne drahé, čím rastú produkčné náklady. Druhou je to, že zvyšky plodín ponechané na pôde v bezorbových systémoch bránia ohrievaniu a sušeniu pôdy, čo sťažuje pestovanie a klíčenie. Po tretie, bezorbová metóda predstavuje nové výzvy pre manažment nového producenta. Napríklad, v bezorbovej produkcii sóje rast reziduí na povrchu pôdy vedie k rastu vlhkosti, ktorá je pre zmenu potenciálnym rizikom pre ochorenia koreňov. Ďalšie informácie: 1. http://www3.interscience.wiley.com 2. http:// www.stc-nyorks.co.uk 3. http://www.defra.gov.uk/evidence/statistics/environment/wildlife/research/download/wdbrds201004.pdf 5. http://www.ed.ac.uk/schools-departments/biology/research/institutes/overview 6. http://no-tillalliance.co.uk/ 7. http://www.ars.usda.gov/is/pr/2010/100511.htm 8. http://www.laverstokepark.co.uk/soil_testing_laboratory. (Svetové pôdohospodárstvo, č. 6/2010) vydáva Agroinštitút Nitra, š. p., Centrum informačných služieb a technológií

SPÄŤ